Červená repa (odborne nazývaná Beta vulgaris) je koreňová zelenina známa aj pod názvom cvikla. Obľúbená bola v mnohých kuchyniach na celom svete už pred tisíckami rokov. Zaujímavé je, že v tom čase sa konzumovali iba jej listy, čo platilo až do začiatku novoveku, kedy sa postupne začal konzumovať aj jej koreň – predovšetkým na lekárske účely.
Zdroj: www.pexels.com
Červená repa ako zdroj vitamínov a minerálov
Cvikla sa skladá hlavne z vody (87 %), sacharidov (8 %) a vlákniny (2 až 3 %). Jedna šálka varenej červenej repy má približne 60 kalórií. Červená repa obsahuje množstvo základných výživných látok – kyselinu listovú (vitamínu B9), mangán, draslík, železo a vitamín C. Bohatá je aj na fytochemikálie, karotenoidy, fenolové kyselín a flavonoidy.
Ako jedna z mála zelenín obsahuje betalaíny – skupinu farbív s vysokou biologickou aktivitou, ktoré sú zodpovedné za jej výraznú farbu (najmä pigment betacyanín). Vláknina z cvikle zasa podporuje v pečeni produkciu detoxikujúcich enzýmov (SOD, katalázu, glutatión).
Pravda alebo mýtus? Často sa stretávame s tvrdením, že červená repa je dobrým zdrojom železa, ktoré je nevyhnutné pre zdravé červené krvinky. Množstvo železa v cvikli sa však nepribližuje množstvu, ktoré sa nachádza napríklad v hovädzom mäse, tmavej listovej zelenine alebo strukovinách.
Zdravotné benefity červenej repy
➀ Vplyv na krvný tlak
Cvikla obsahuje množstvo zlúčenín nazývaných dusičnany. Štúdie ukazujú, že červená repa alebo jej šťava môžu znížiť krvný tlak, čo je pravdepodobne spôsobené zvýšenou hladinou oxidu dusnatého, ktorý prispieva k zlepšeniu prietoku krvi a k zníženiu arteriálnej tuhosti. Zníženie krvného tlaku je prospešné pri predchádzaní srdcovým chorobám a mozgovej príhode.
➁ Lepší fyzický výkon
Vďaka vysokému obsahu anorganických dusičnanov môže konzumácia červenej repy alebo jej šťavy zvýšiť fyzický výkon, zvýšiť výdrž, zvýšiť spotrebu kyslíka a celkovo viesť k lepšiemu športovému výkonu. Cviklová šťava tiež pomáha pri zotavení, pretože keď sú svaly v pokojovom stave, dusičnany v červenej repe pomáhajú privádzať viac kyslíka do svalových buniek, a pomáhajú tak svalom efektívnejšie sa zotavovať.
➂ Boj so zápalom
Červená repa bola zaradená medzi 10 najsilnejších antioxidačných druhov zeleniny. Ukázalo sa totiž, že betalaínové zlúčeniny majú vysoké antioxidačné a protizápalové schopnosti, čo znamená, že pomáhajú chrániť bunky pred poškodením a môžu byť nápomocné v boji proti chorobám ako sú srdcové choroby alebo rakovina.
➃ Zdravie tráviaceho traktu
Cvikla je jedným z najbohatších zdrojov glutamínu, aminokyseliny nevyhnutnej pre zdravie a údržbu našich čriev. Cvikla je tiež dobrým zdrojom vlákniny, čo môže podporiť zdravie tráviaceho traktu a zabrániť stavom ako zápcha alebo zápalové ochorenie čriev.
➄ Podpora psychických a kognitívnych funkcií
Dusičnany môžu zlepšiť duševné a kognitívne funkcie rozšírením krvných ciev, čím zvýšujú prietok krvi do mozgu. Ukázalo sa, že obzvlášť červená repa zlepšuje prietok krvi do predného laloku mozgu, čo je oblasť spojená s myslením na vyššej úrovni, ako je rozhodovanie a pracovná pamäť.
Ako môžem spracovať červenú repu?
U mnohých sa cvikla zapísala ako zelenina, ktorá príliš neohúrila svojou chuťou (tento fakt zrejme pochádza z nie práve šťastne zvolenej úpravy). Mnohých zasa odrádza naoko náročná príprava a spracovanie. Aké máme možnosti pri spracovaní cvikle, aby sme mohli naplno využívať jej benefity?
Cvikla sa konzumuje buď surová (nakrájaná na tenké plátky a dochutená soľou alebo citrónovou šťavou – v šalátoch, prípadne v podobe nátierok alebo štiav), ale častejšie sa varí, pečie alebo nakladá. No rovnako ako v prípade iných druhov zeleniny, aj pri cvikle platí, že tepelnou úpravou sa stráca istá časť živín.
Praktický tip: pred manipuláciou s cviklou použite gumové rukavice alebo si ruky natrite olejom, aby ste predišli ich zafarbeniu. Ak už ruky máte od cvikle zafarbené, na odstránenie škvŕn použite soľ alebo citrónovú šťavu a následne ruky umyte.
Varenie červenej repy
Vopred umytú cviklu aj so šupou varte vo väčšom hrnci – zvyčajne stačí 30 až 60 minút. Cvikla prirodzene obsahuje vysoký obsah sodíka, takže do vody nemusíte pridávať soľ. Môžete však pridať polievkovú lyžicu octu. Znížite tým špecifický zemitý zápach a cvikla si vzachová špecifickú červenú farbu.
Snažte sa vyberať veľkostne rovnaké kusy, aby im zmäknutie pri následnej tepelnej úprave zabralo rovnako veľa času. Inak sa môže stať, že niektoré kusy budú nedovarené, iné naopak prevarené. Keď bude cvikla mäkká, čo môžete vyskúšať špáradlom alebo vidličkou, nechajte ju vychladnúť a následne ošúpte pod prúdom tečúcej studenej vody. Varená cvikla vydrží v chladničke približne týždeň.
Pečenie červenej repy
Cviklu je lepšie piecť vcelku a ošúpať a nakrájať ju až po upečení – zostane šťavnatá a zachová si maximálne množstvo živín. Cviklu pečieme pri teplote 160 – 180 °C približne 40 – 45 minút. Môžete ju tiež piecť zabalenú v alobale.
Príprava cvikly na pare
Pripraviť červenú repu na pare je šetrný spôsob, ako zachovať množstvo živín. Do hrnca dajte variť vodu, na naparovaciu podložku poukladajte umytú cviklu aj so šupou a prikryte pokrievkou. Priveďte vodu k varu a potom znížte teplotu. Takýmto spôsobom bude cvikla hotová za 40 až 50 minút, záleží od jej veľkosti. Stačí ju už len ošúpať.
Upozornenie: Konzumáciu cvikle by mali obmedziť ľudia, ktorí majú problémy s obličkovými kameňmi. Cvikla totiž obsahuje množstvo prírodnej zlúčeniny nazývanej oxalát. A práve osoby s obličkovými kameňmi by sa mali vyhýbať nadmernej konzumácii jedál s vysokým obsahom oxalátu. Tiež je dobré si pripomenúť, že istému (malému) percentu ľudí môže zvýšená konzumácie cvikle dočasne zafarbiť stolicu a moč.
Skromná zelenina so špecifickou chuťou a výraznou farbou
Či už červenú repu konzumujete surovú alebo varenú, odšťavenú alebo rozmixovanú, stále obsahuje množstvo živín. Nezabúdajte na to, že aj listy z červenej repy majú veľa živín. Pokojne ich primiešajte do šalátov, rizota alebo nátierok. Cvikla je perfektnou ingredienciou na prípravu šalátov a zároveň úžasnou ingredienciou na prípravu krémovej polievky. Môžete ju fermentovať, robiť z nej čipsy alebo dokonca placky. Cvikla má v kuchyni skutočne všestranné využitie, tak jej dajte šancu aj vy. Dobrú chuť!
Zdroje:
https://www.bbcgoodfood.com/howto/guide/ingredient-focus-beetroot
https://www.stylecraze.com/articles/top-10-health-benefits-of-beetroot/
https://www.healthline.com/nutrition/foods/beetroot
https://www.taste.com.au/quick-easy/articles/how-to-roast-beetroot/wdj9ykhf
https://www.thespruceeats.com/beetroot-cooking-tips-1808032
https://www.thespruceeats.com/beet-facts-selection-and-storage-1807488
https://www.cervenarepa.eu
môžete ju piecť v alobalo ? nie je alobal škodlivý ? 45 min. ju budem pri 180°C piecť a nenatiahne si do seba všetok hliník ? no neviem
radšej zohnať nejakú zapekaciu menšiu nádobu s vrchnákom zo zdravých materiálov
či ?
Pekný deň pani Drahomíra. Vo všeobecnosti sa pečenie cvikle v alobale odporúča pre zachovanie chuti a textúry (napr. alobal pomáha udržať vlhkosť v cvikle počas pečenia, takže zostane šťavnatá a zároveň sa prepečie rovnomerne).
Samozrejme, ak má niekto obavy z uvoľňovania hliníka, môže zvážiť použitie alternatívnych metód, ako je napríklad pečenie cvikly v sklenenej alebo keramickej nádobe.
hlinikova folia vydrzi teploty az do 260°C bez toho, aby sa rozpadla alebo roztavila. odporuca sa nepresahovat 215°C ak si ma udrzat tvar a tvrdost. hlinik samotny sa taci az pri 660°C. na bezne varenie cvikle je teda hlinikova folia uplne v bezpeci.